„Národná norma bezpečnosti potravín pre konzervované potraviny GB7098-2015“ definuje konzervované potraviny takto: Použitie ovocia, zeleniny, jedlých húb, mäsa hospodárskych zvierat a hydiny, vodných živočíchov atď. ako surovín, spracovaných spracovaním, konzervovaním, uzatváraním, tepelnou sterilizáciou a inými postupmi ako komerčné sterilné konzervované potraviny. „Či už ide o konzervované mäso v pocínovaných plechoch alebo konzervované ovocie v sklenených fľašiach, hoci je výrobný proces mierne odlišný, jadrom je sterilizácia.“ Podľa súčasných čínskych národných noriem musia konzervované potraviny spĺňať „komerčnú sterilitu“. Podľa údajov bola skorá metóda sterilizácie varením (100 stupňov), neskôr sa zmenila na varenie roztokom chloridu vápenatého (115 stupňov) a neskôr sa vyvinula na sterilizáciu parou pod vysokým tlakom (121 stupňov). Pred opustením továrne by mali konzervované potraviny podstúpiť test komerčnej sterility. Simuláciou skladovania pri izbovej teplote je možné zistiť, či konzervované potraviny vykazujú zhoršenie, ako je napučanie a vydutie. Prostredníctvom experimentov s mikrobiálnymi kultúrami je možné zistiť, či existuje možnosť mikrobiálnej reprodukcie. „Komerčná sterilita neznamená, že v konzervách nie sú žiadne baktérie, ale že neobsahujú patogénne mikroorganizmy.“ Zheng Kai povedal, že niektoré konzervy môžu obsahovať malé množstvo nepatogénnych mikroorganizmov, ale tie sa pri normálnych teplotách nerozmnožujú. Napríklad v konzervovanom paradajkovom pretlaku môže byť malé množstvo spór plesní. Vzhľadom na silnú kyslosť paradajkového pretlaku sa tieto spóry ľahko nerozmnožujú, takže konzervačné látky je možné vynechať.“
Čas uverejnenia: 22. marca 2022