„Národná norma bezpečnosti potravín pre konzervované potraviny GB7098-2015“ definuje konzervované potraviny takto: Používanie ovocia, zeleniny, jedlých húb, mäsa dobytka a hydiny, vodných živočíchov atď. ako suroviny, spracované spracovaním, konzervovaním, uzatváraním, tepelnou sterilizáciou a iné postupy komerčné sterilné konzervované potraviny. „Či už ide o mäsové konzervy v plechu alebo konzervované ovocie v sklenených fľašiach, hoci výrobný proces je trochu odlišný, jadrom je sterilizácia.“ Podľa súčasných čínskych národných noriem musia konzervované potraviny spĺňať „komerčnú sterilitu“. Podľa údajov bola metóda skorej sterilizácie varená (100 stupňov), neskôr sa zmenila na var v roztoku chloridu vápenatého (115 stupňov) a neskôr sa vyvinula na sterilizáciu vysokotlakovou parou (121 stupňov). Pred opustením továrne by sa konzervované potraviny mali podrobiť testu komerčnej sterility. Simuláciou skladovania pri izbovej teplote je možné vidieť, či konzervované potraviny budú znehodnotené, ako je opuch a vydutie. Prostredníctvom experimentov s mikrobiálnymi kultúrami je možné zistiť, či existuje možnosť mikrobiálnej reprodukcie. „Obchodná sterilita“ neznamená, že neexistujú absolútne žiadne baktérie, ale že neobsahuje patogénne mikroorganizmy. Zheng Kai povedal, že niektoré konzervy môžu obsahovať malé množstvo nepatogénnych mikroorganizmov, ktoré sa však pri bežnej teplote nerozmnožia. Napríklad v konzervovanom paradajkovom pretlaku môže byť malé množstvo spór plesní. Kvôli silnej kyslosti paradajkového pretlaku sa tieto spóry nedajú ľahko reprodukovať, takže konzervačné látky možno vynechať.“
Čas odoslania: 22. marca 2022